Zanechaj prírodu v stave, v akom si ju našiel: 7 princípov iniciatívy Leave No Trace

Leave No Trace Center for Outdoor Ethics je organizácia, ktorá sa dlhé roky zaoberá ochranou prírody a vzdelávaním v tejto oblasti. Takýchto organizácií je na celom svete samozrejme niekoľko, no 7 princípov zodpovedného správania sa v prírode, ktoré táto organizácia svojho času publikovala, sa stalo akýmsi celosvetovým manifestom toho, ako sa správať v prírode, aby bol náš dopad na ňu čo najmenší, respektíve prakticky nulový.

V dnešnej dobe, kedy je záujem o turistiku a prírodu väčší ako kedykoľvek predtým, čo je samo o sebe pozitívna vec, sú tieto princípy, ich osvojenie a ich znalosť ešte dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Je veľkým pozitívom, že si noví a noví ľudia nachádzajú cestu do prírody, no pokiaľ sa k nej nebudeme všetci stavať zodpovedne, dopad tohto zvýšeného záujmu budeme cítiť dlhodobo. Či už hovoríme o množstve odpadkov, ovplyvňovaní návykov divej zvery, erózii turistických chodníkov či znečistení vodných plôch a vodných tokov. 

Samozrejme, asi nikto nejde do prírody cielene jej uškodiť, no často sú to práve tie prehliadané a nevedomé chyby, ktoré spôsobujú tieto negatívne efekty. A práve preto je 7 princípov “Leave No Trace” tak dôležitých. Poďme sa na ne jeden po druhom pozrieť:

1. Dôkladné plánovanie a príprava

Pred každou túrou je kľúčové poriadne si ju naplánovať a dôkladne sa pripraviť. Nedostatky v týchto oblastiach môže viesť k problémom a problémy môžu viesť k zlým rozhodnutiam. Preto je dôležité nabaliť si do batoha adekvátnu výbavu, dostatočné množstvo jedla a pripraviť sa na možné výkyvy počasia či už hovoríme o búrkach alebo extrémnej horúčave. Pri plánovaní túry je dobré poznať aj pravidlá v danej lokalite, či už hovoríme o voľnom pohybe psov, možnosti zakladať oheň a podobne. 

2. Stanujeme a kempujeme na odolnom povrchu

Keď si vyberáme miesto pre prenocovanie, mali by sme sa sústrediť na pevný povrch, ktorý naša prítomnosť nenaruší. V ideálnom prípade hovoríme o priestranstvách, ktoré sú na kempovanie vyčlenené, v ostatných prípadoch hovoríme o pevných podkladoch ako sú skaly, suchá tráva či sneh.  

Náš kemp by mal byť v rámci možností čo najmenší, nemal by zasahovať do vegetácie a mal by byť aspoň 60 metrov vzdialený od vodných plôch a vodných tokov.

3. Odpad si berieme so sebou 

Čo si do prírody vezmeme, to by sme si z nej mali aj odniesť. Každé balenie, každá servítka, všetok odpad patrí do batoha. Ideálne je pritom využívať na jedlo obaly, ktoré nie sú jednorazové. 

Špeciálny prípad je vykonávanie veľkej potreby v prírode. Takáto potreba, ak je nevyhnutná, by sa mala vykonávať minimálne 60 metrov od vodných plôch, vodných tokov, kempov a turistických chodníkov. Potrebu by sme mali vykonať do 15-20 centimetrov hlbokej jamy a po vykonaní túto jamu zahádzať. Toaletný papier by sme mali využívať do čo najmenšej možnej miery a mali by sme ho zakopať do tejto jamy alebo vziať so sebou v plastovom vrecku. Alternatívou je využitie “prírodného toaletného papiera” ako sú napríklad lopúchy.

Čo sa týka umývania, či už samého seba alebo napríklad riadov, opäť by sme to mali vykonávať aspoň 60 metrov od zdroja vody, túto vodu si odtiaľ priniesť a využívať mydlo, ktoré je biologicky rozložiteľné. 

4. Minimalizujeme škody po ohnisku

Využívať ohniská, ak to nie je v danej lokalite zakázané, je prirodzene v poriadku a mnohí si bez toho túru ani nedokážeme predstaviť. Problém je, že práve pri ohniskách často vzniká najviac škody, čo sa týka prostredia okolo nás. 

Preto by oheň mal byť v rámci možností čo najmenší, nevyužívajme veľké kusy dreva, ale len menšie paličky, s ktorými máme nad veľkosťou plameňa lepšiu kontrolu. Všetko drevo, ktoré pálime, by sme potom mali spáliť na popoľ. Nevyužívajme podpaľovače, benzín a podobné zdroje, ktoré dokážu založenie ohňa urýchliť, no môžu byť škodlivé pre faunu a flóru okolo nás. 

Výbornou alternatívou k ohniskám sú kompaktné variče, ktoré sú ľahké, efektívne a nad plameňom máme plnú kontrolu.

 

5. Z prírody si nič neberieme domov 

Ak nás zaujme nejaký objekt, kameň alebo rastlina, môžeme si ju odfotiť, no za žiadnych okolností si ju neberieme domov. Týchto objektov, špeciálne ale nielen tých živých, by sme sa nemali dotýkať. Takisto si z kusov dreva a stromov nestaviame žiadne bunkre či iné prístrešky. 

6. Rešpektujeme divú zver 

Napriek tomu, že zver vo viacerých prípadoch stratila plachosť, mali by sme k nej stále pristupovať s obrovským rešpektom. K zvieratám nepristupujeme, nielen v záujme vlastnej bezpečnosti, ale aj v záujme úcty k divočine.

Zver pozorujeme z dostatočnej vzdialenosti, bez hluku a snahy sa priblížiť. Za žiadnych okolností zver nekŕmime - môžeme jej tým ublížiť, ovplyvniť jej prirodzené správanie a tým ju teoreticky vystaviť predátorom či iným nebezpečenstvám. Zver zároveň chránime nepriamo aj tým, že po sebe nezanechávame jedlo a všetok odpad si berieme so sebou. 

7. Rešpektujeme ostatných návštevníkov prírody 

Správaj sa k ostatným tak, ako chceš, aby sa oni správali k tebe. Toto klišé platí na horách rovnako ako všade inde. Rešpektuj ľudí okolo seba, akokoľvek ti môže prekážať ich tempo, spôsoby či správanie. Ak potrebuješ prestávku, urob si ju vedľa turistického chodníka. Nebuď hlučný, nech je najhlučnejším elementom v prírode samotná príroda. A ak máš so sebou zvieratko (zrejme psíka), maj ho po celý čas pod kontrolou.