truck icon Doprava zadarmo pri objednávke nad 200,00 €.

envelope icon Zákaznícka linka +421 905 204 048, Po - Pia: 10:00 - 17:00

Logo Zajo Menu
 

Slovenský raj – Havrania skala

Vytvorené: Kategória: Zajo na horách Autor: Peter Čuroš

Ubolenú predstavivosť tešila tá čierna bytosť,

Správala sa veľmi vážne, dôstojne a honosne.

Vravím: „Hoci rozčuchraný, no ste bez bázne a hany,

pochmúrny a starodávny ako v tajuplnom sne.

Prezraďte mi, veličenstvo, ako vaše meno znie!“

Havran kráka: „Veru nie.“

Pod hlavičkou Zajo tímu to bola prvá oficiálna túra, ktorú sa podarilo v mojej časti tímu ( teda ja ) usporiadať. Ráno sme čakali dlhšie na pár nočných workoholikov, Dobšinský kopec nám zablokovala rallye a voda na Palcmanskej Maši bola až príliš lákavá na to, aby sme vyrazili v rozumnom čase. Nakoniec sa však všetko stihlo ako sa malo.

Rýchly odchod a trhanie asfaltu do Gemerskej Polomy nevyriešilo vôbec nič, zažili sme vlastnú rallye cez Hnilec a Mlynky v dlhočiznej kolóne, na konci ktorej ostala nádej, že vyrazíme pred desiatou. Počasie nás našťastie nijako neobmedzovalo, a tak sme pred cestou ešte vykúpali v Maši, vraj najchladnejšej umelej vodnej nádrži na Slovensku. Na cestu sme teda vyrazili okolo 11tej, priam trestný čin pre turistu. Presne som vedel, čo by na to povedal Bugso – dobré fotky cez deň neurobíš. Teplota dosahovala asi milión, možno aj o pár stupňov viac. Vybrali sme sa po zelenej na Geravy, kvôli psovi, ktorého sme však nechali doma. Takže bez psa a asi aj ozónovej vrstvy sme sa vydali na cestu. Cestou popod lanovku, na čele s Braňom, ktorý sa riadi prirodzeným pocitom správneho smeru, vôňou čečiny a najmä frekvenciou výskytu lesného ovocia. Ako stokrát predtým a verím, že aj stokrát potom, ako Braňo viedol skupinu, zišiel z cesty asi pri prvej možnej príležitosti. Skrátený príbeh – stratenie samého seba, beznádej, hnev, rozkol skupiny, hľadanie vinníka, nájdenie vinníka a potrestanie vinníka. Našťastie netrvalo dlho a vrátili sme na chodník, keďže váza sa rozbila, a mlieko sa rozlialo ..., nemalo zmysel absolvovať skupinovú dilemu ešte raz a tak sme radšej pokračovali. Oproti nám pár rodín schádzajúcich postupne dolu do Dediniek po značne frekventovanom chodníku, ktorý viedol na Geravy. Pre všetkých „kožmekerov“ odporúčam modrú trasu, je zaujímavejšia, chladnejšia aj keď v pekné dni na nej hrozí zástup turistov.

Po pive, krmení kôz a divých prasiatok sme sa pohli ďalej, a to smerom na Havraniu skalu. Cestička sa po pár minútach spojila s cyklotrasou a na Zajfách sa na chvíľu napojila asfaltov cestu. Potom opäť lesnou cestou, stále po značke, okolo miesta, kde staršia kalamita vyvrátila a polámala stromy až ku Občasnému prameňu, kde sa nikomu nepodarilo nájsť veľmi dômyselne ukrytú kešku a priamo na Havraniu skalu. Asi polhodinové stúpanie v lese vystriedalo stúpanie po skale. Pár metrov pod vrcholom a nachádza jaskyňa, asi 30 metrov hlboká, ktorá ponúka úžasný chládok a miesto na prečkanie zlého počasia. Ešte pár metrov a sme na skalnatom výčnelku, ktorý ponúka krásny výhľad na severovýchod, východ a juhovýchod Slovenského raja. Každý otvára zásoby, geocacheri hľadajú kešku na vrchole, Rišo odhaľuje tajomstvo svojho ťažkého  vaku, a tým je mäso v skle. Posilnení jedlom a výhľadom sa z Havranej skaly vydávame do Stratenej strmým zrázom až na stratenský cintorín. Názov dediny dokonale kopíruje jej umiestnenie, učupená medzi kopcami a len hlavný ťah z Telgártu do Rožnavy kazí dojem zabudnutia dedinky pánu Bohu z oknom. Zo Stratenej sa kaňonom presúvame k rieke Hnilec a pozdĺž nej postupne k Palcmanskej Maši, kde stíhame ešte jedno osviežujúce kúpanie.

Z túry sme vrátili v plnom počte a nemuseli sme započítavať žiadne povolené obete. Všetci zdraví, alebo aspoň nie viac chorí ako sme vyrážali.

26.7.2014

Dedinky- Geravy – Zajfy – Havrania skala – Stratená – Dedinky

Galéria

Zákaznícka linka +421 905 204 048