truck icon Doprava zadarmo pri objednávke nad 200,00 €.

envelope icon Zákaznícka linka +421 905 204 048, Po - Pia: 10:00 - 17:00

Logo Zajo Menu
 

Magura, Suchý

Vytvorené: Kategória: Zajo na horách Autor: Mária Fúčelová

Dve dievčiny ráno o ôsmej vystúpili z auta v Turčianskych Kľačanoch a obzerajú sa okolo seba či niekto plánuje ísť s nimi.

Pokiaľ ste také dve dievčiny zbadali v nedeľu 17.8.2014 tak sa nemýlite boli sme to mi. Ja nedočkavá Zajačica celá pripravená na vypustenie z klietky a Monika moja kamarátka ešte zo školských lavíc. Obe pripravené vypustiť svoje divoké duše a dať im voľnosť. Celé navnadené sme sa vydali od mostíka cez lúky priamo do hory. Cesta ubiehala v dobrej nálade, pomalé tempo, ktoré sme boli nútený nasadiť, kvôli mojej nadchádzajúcej operácií nám dovolilo užívať si okolité výhľady, atmosféru a drobnosti, ktoré nám unikajú pri tréningovom tempe. Nezadýchali sme sa preto rýchlosťou prebiehajúcich krajinných výjavov ale ich mlčanlivou ale niekedy aj štebotajúcou krásou.

Na chatu pod Magurou sme prišli plné elánu a šťastné pretože od ráno bolo hmlisté počasie a dokonca hlásili aj dážď, no zatiaľ po ceste nekvapla ani kvapka no a dokonca sa oblaky začali trhať a ukázalo sa slniečko. A my sme sa striedavo obliekali a vyzliekali pri prechádzaní z tieňa na slniečko. Na chate bolo už úplne krásne a tak sme sa na chvíľu zastavili a vychutnávali sme si hrejivé lúče. Mňa v tej chvíli napadlo, že nie každý sa chystá aj na Suchý vrch a tak som začala rozdávať šatky. Ľudia boli veľmi milý a fest šťastný, že boli obdarovaný. Všetci sa ma pýtali, koľko mi za tú šatku majú dať a zostali veľmi prekvapený, keď som im povedala že len podpis.

Rozlúčili sme sa z príjemne prekvapenými turistami a s partiou chlapcov čo nás silou mocou chcela pozvať na pivo a vydali sme sa na Suchý. Boli sme uchvátené cestou na sedlo a chuťou čerstvých čučoriedok a neustále sme ohýbali svoje chrbty aby sme si natrhali ďalšie a ďalšie. Stretli sme zopár skupín vracajúcich sa odtiaľ kam my sme ešte len mierili a obdarovávali sme ich fialovými úsmevmi.

Výstup zo sedla na Suchý bol oveľa menej náročný ako sa o ňom hovorí a ako som si ho pamätala takže som si spokojne funela popod fúzy. Ušla som Monike a keď som dorazila na vrchol privítala ma poľská Czéscz. S poľského jazyka som bola celá nadšená a rada som si pripomenula krajinu s ktorej som sa len pred dvomi dňami vrátila. Podarovala som im na pamiatku šatky so slovenskou vlajkou a kochala som sa krásnym tichom. Prerušovali ho len stále prichádzajúci turisti, ktorým som vždy s radosťou dala po šatke. Super stretnutie na vrchole bolo však keď prišla skupinka ľudí a jeden z nich mal oblečenú tu istú Zajo mikinku ako ja len v pánskej verzií. Pozdravila som sa im a bohužiaľ som im musela oznámiť že posledné zajo šatky sa im už neujdú. Preto sme sa dohodli, že si aspoň spravíme spoločnú fotku. No keď začali vyberať všetko Zajo oblečenie čo mali so sebou tak som aj ja otvárala ústa pretože to vyzeralo ako keby sme boli na profesionálnom záťahu na vrchol. Trošku sme pokecali a všetci ma ubezpečili, že so Zajom sú absolútne spokojný. Ďalším veľkým prekvapením bolo keď som zbadala k vrcholu prichádzať dvoch mne známych ľudí, však zatiaľ len z internetu. Kamarát s jeho priateľkou sa kvôli zlému počasiu museli vrátiť z Tatier a tak sme sa stretli na tomto vrchole. Ešte spoločná foto na pamiatku a ide sa dole. Cesta bola rovnako skvelá ako cesta hore. Vychutnávali sme si všetko krásne čo nás obkolesovalo. Ešte sme si na studničke nabrali vodu a trielili sme dolu pomalým skúmavým tempom.

Galéria

Zákaznícka linka +421 905 204 048