Doprava 4,9 € - Doručíme v rozmedzí 2-7 dní

100 dní na vrátenie tovaru

Logo Zajo
 

Etiketa na turistike: Ako sa vhodne správať na túre a nepokaziť zážitok ostatným

Kategória: Blog

Etiketa sa týka nás všetkých, bez ohľadu na to, či sme muži, ženy alebo deti, a všade, bez ohľadu na to, či hovoríme o stolovaní, návštevách, alebo napríklad aj turistike. Nie je pritom vôbec nutné ísť do absolútnych extrémov a dávať si pozor na polohu každého zipsu na bunde, stačí si osvojiť pár základných návykov, vychádzajúcich zo slušného vychovania, dobrých spôsobov a empatie voči svojmu okoliu.

1. Správaj sa tak, aby po tebe v prírode nič nezostalo

Základné pravidlo, ktoré by malo platiť všeobecne pre verejné priestory a priestranstvá, no na turistike je jeho dôležitosť ešte vyššia. A je to pravdepodobne najdôležitejšie pravidlo v rámci tohto článku o etikete. Nezáleží na tom, aká dlhá a náročná túra je pred tebou, všetok vyprodukovaný odpad by mal končiť v tvojom batohu. Áno, platí to aj pre odpad ako sú ohryzky od jablka či banánové šupky. 

Druhým kľúčom, ako zanechať prírodu v rovnakom stave, v akom sme ju našli, je nezasahovať do vegetácie, nemanipulovať s kameňmi a nebrať si so sebou nič domov.

2. Prednosť majú turisti pred cyklistami

Na turistických chodníkoch majú prioritu, prirodzene, turisti. Cyklisti majú svoje vyznačené trasy a pokiaľ bicyklujú mimo nich, potrebujú tento fakt brať do úvahy, prispôsobiť tomu svoju jazdu a dať o sebe dostatočne včas vedieť. Na druhú stranu, neznamená to, že ako turisti by sme sa voči bajkerom nemali správať empaticky - uvoľnime im cestu, uľahčime im prechod a všetci si tak svoj pobyt v horách užijeme o čosi viac.

3. Prednosť majú turisti, ktorí idú smerom hore

Turista, ktorý ide smerom hore, má prednosť. Vysvetlenie je jednoduché - výstup hore je podstatne náročnejší a je dobré si na ňom držať v rámci možností konštantné tempo. Vynútená zastávka, keď je človek rozbehnutý a našiel si svoje tempo, naozaj nikoho nepoteší a môže turistu nepríjemne rozhodiť. 

Samozrejme, toto pravidlo nie je úplne striktné a je bežné, že človek idúci hore zastaví a využije túto chvíľu na oddych cielene, ak má pocit, že si ho telo pýta. Ale v každom prípade platí, že ak aj má prednosť človek idúci dole, tak o tom musí rozhodnúť človek, ktorý stúpa hore.

4. Na horách sme všetci rodina, pozdravme sa a šírme dobrú náladu

Do prírody chodíme, aby sme si vychutnali svet so všetkým, čo nám ponúka. Aby sme si oddýchli, prežili pekné chvíle a videli nové veci. Túto pozitívnu atmosféru by sme mali rovnako šíriť medzi sebou. 

 Ako sa hovorí, na horách sme všetci rodina, preto každému venujme aspoň jednoduchý pozdrav, pomôžme si, ak je to potrebné a ukážme si navzájom, že s ľudstvom to ešte naozaj nie je také zlé.

5. Hudba, technológie a hluk

Príroda sa nám mnohým asociuje s tichom a aj to je jeden z tých dôvodov, prečo sa do nej víkend čo víkend vraciame. Utiecť od hluku veľkomesta a priblížiť sa k svojej podstate. O to frustrujúcejšie je počuť na chodníkoch miesto vtáčieho spevu a šumu listov prenosný reproduktor. 

Možno nie každý hľadá v prírode ticho a sú medzi nami aj tí, ktorí si radi vypočujú počas túry nejaký ten playlist. Ale pre tento účel slúžia slúchadlá.

Druhou témou je telefón ako taký. Na akýkoľvek účel ho počas svojej túry používaš, venuj v prvom rade pozornosť svojmu okoliu, nezdržuj ostatných blokovaním cesty pri fotení a nepokaz im zbytočne zážitok. Ak si potrebuješ zavolať, buď stručný a nie príliš hlučný. 

Rovnaké pravidlo ale platí aj pre konverzácie. Iste, radi chodíme do hôr spolu, s rodinou, s kamarátmi, s partnermi. No naša konverzácia by nikdy nemala byť natoľko hlučná, aby to bolo pre naše okolie nepríjemné. (Ale ani príliš tichá, aby sme neprekvapili medveďa.)

6. Neopúšťaj vyznačené chodníky 

Krásy prírody by sme si mali užiť bez potreby opúšťať vyznačené chodníky a existuje preto hneĎ niekoľko dobrých dôvodov. Nielen že tým môžme ublížiť vzácnej vegetácii, no rovnako platí, že neupravený terén môže byť nebezpečný a mimo vyznačených ciest sa zvyšuje riziko, že sa stratíš. To je síce viac otázka osobnej bezpečnosti než etikety, kým si neuvedomíš, že tam niekde doma sú ľudia, ktorí sa o teba boja. 

7. Rešpektuj divú zver

Obzvlášť vo Vysokých Tatrách si mnohí všímame zmenu vo správaní zvierať za posledné roky. Nie tak dávno plaché kamzíky, ktoré sme mohli pozorovať iba z diaľky, dnes nie je problém stretnúť na pár metrov, líška Eliška je kapitola sama o sebe. Napriek tomu, že zver vo viacerých prípadoch stratila túto plachosť, mali by sme k nej stále pristupovať s obrovským rešpektom. K zvieratám nepristupujeme, nenaháňame ich, nekŕmime ich. Nielen v záujme vlastnej bezpečnosti, ale aj v záujme úcty k divočine.