Dávid Klein a Szilárd Suhajda: Hory milujeme a táto láska nás bude vždy poháňať vpred

Szilárd Suhajda a Dávid Klein sú maďarskí horolezci a veľkí sympaťáci, ktorí bez pomoci pridaného kyslíka zdolávajú najvyššie svetové štíty. Naša dlhoročná a veľmi úspešná spolupráca je preto niečím, na čo sme mimoriadne hrdí.

No hoci sme „spolu“ dokázali zdolať také vrcholy ako Manaslu (8163 m.n.m.), Annapurna (8091 m.n.m.) či K2 (8611 m.n.m.) a chystáme sa v roku 2021 dobyť vrchol Everestu, naša spolupráca toho skrýva oveľa viac.

V Szilárdovi a Dávidovi sme totiž našli v prvom rade dvoch čestných mužov a dobrých priateľov, ktorí nám pomáhajú s vývojom našich produktov a inšpirujú nás svojimi historkami z hôr.

Práve s druhým z menovaných sme si sadli a bol to, ako zvyčajne, veľmi podnetný rozhovor.

Aký bol váš rok 2019? Naplnil vaše očakávania?

Uplynulý rok bol pre náš tím, ale aj pre mňa osobne, veľmi úspešný. Výraznou udalosťou bola expedícia na K2, na ktorej sa môjmu horolezeckému partnerovi a dobrému priateľovi Szilárdovi podarilo vyjsť až na úplný vrchol druhej najvyššej hory sveta (8611 m.n.m.).

Ja osobne som sa musel v treťom tábore otočiť a vrátiť sa do základného tábora, čo bolo samozrejme pre mňa sklamanie. Tiež som chcel stáť na vrchole s mojim dobrým priateľom Szilárdom. Musím ale povedať, že hoci som zdolal už štyri osemtisícovky bez použitia prídavného kyslíka, z toho dve ako prvý človek z Maďarska, táto expedícia mi je aj napriek tomu srdcu najbližšia, pretože cítim, že som naozaj prispel k tomu, aby bola úspešná. Aj preto hodnotím rok 2019 ako môj najúspešnejší rok vôbec.

Cítim, že som za ten rok povyrástol a že sme povyrástli spolu so Szilárdom spolu ako horolezeckí partneri.

A aký by mal byť rok 2020. Aké výzvy máte pred sebou?

Na tento rok sa pozerám s veľkými očakávaniami, spolu so Szillárdom sa chystáme zdolať piaty najvyšší vrch sveta Makalu (8463 m.n.m.). Musím však priznať, že jedným z dôvodov, prečo ideme na Makalu, je príprava na nasledujúci rok, kedy sa chceme vrátiť na Mount Everest. Rok 2020 bude teda z časti rokom príprav, kedy chceme všetko otestovať, aby sme boli maximálne pripravení. Budeme testovať nové metódy tréningu, aklimatizácie a množstvo ďalšieho.

Samozrejme, Makalu je himalájsky gigant a je to samo o sebe veľká výzva, no zároveň sa pritom budeme pozerať aj na ďalší rok.

Pracujeme spolu už nejaký ten rok a nesmierne si túto spoluprácu vážime. Podeľte sa s čitateľmi, aký je za tým príbeh a čo si na nej vy najviac vážite?

Spolupracujeme už od roku 2015, takže už je to nejaký ten rok a je to skvelá spolupráca. Sme za to šťastní, samozrejme preto, že máme k dispozícii špičkové vybavenie, oblečenie, stany a podobne, ale je za tým aj niečo viac.

Veľmi si vážim, že nás ZAJO počúva. Po každej expedícii prichádzame do Galanty (sídlo značky, pozn. redakcie), kde hovoríme o tom, ako produkty fungovali, čo sa s nimi dialo, čo by sme zmenili. ZAJO na túto spätnú väzbu reaguje a produkty vylepšuje, čo vnímame a veľmi si to vážime. Neriešite len to, že sa na expedíciách ukážete svetu, ale dôverujete našim názorom a na základe nich sa snažíte tvoriť stále lepšie veci. A to je super pocit.

Aká je vaša motivácia? Čo vás poháňa zdolávať stále ďalšie štíty? Ak sa vám podarí napríklad zdolať všetky osemtisícovky bez pomoci kyslíka, čo bude ďalší krok?

Veľa ľudí sa ma pýta, čo bude po Evereste. Dosiahnuť tento vrchol, bez použitia prídavného kyslíka, je samozrejme môj dlhoročný sen. Úprimne? Týmto otázkam úplne nerozumiem.

Ja a Szilárd hory milujeme, milujeme byť vonku, milujeme výzvy. Nezáleží na tom, či je to v Himalájach alebo na miestnych kopcoch. Nie sme tí, ktorí by mali nejaký checklist, ktorý by si odškrtávali, ani si nepicháme červené vlajočky do mapy, hory milujeme a táto láska nás bude vždy poháňať vpred prakticky navždy. Samozrejme, zostarnem, budem slabší a možno za 20 rokov pre mňa bude výzvou zdolať Gellert Hill (malý kopec v Budapešti) s paličkou v ruke, no ten deň to bude ten môj kopec.

Čo je najlepšou časťou expedície?

Expedície sú veľmi komplexné a majú mnoho vrstiev. Prinášajú technické výzvy, ktoré treba vyriešiť, no sú tu aj zážitky, ľudia okolo, emočná stránka, kedy sa vám strieda nadšenie s pocitom, že ste hotoví a necítite žiadnu motiváciu.

Práve táto komplexita ma na tom ale baví. Spoznávať nové kultúry, zdolávať fyzické aj mentálne prekážky. A práve to, dokázať sa aj v kritických chvíľach držať svojich princípov (napr. nezahadzovať v horách odpadky), zostať verný svojmu horolezeckému partnerovi a vydáte zo seba ozajstné maximum, tak to bola expedícia, ktorá stála za to.

Zažili ste niekedy na horách skutočné nebezpečenstvo? Zmenia takéto momenty človeka?

Áno, niekoľkokrát počas mojej kariéry. Považujem sa pritom v horách za konzervatívneho horolezca, ktorý dbá na bezpečie. Pre mňa osobne nie je nebezpečenstvo žiadne korenie, resp. niečo, čomu sa chcem priblížiť. Snažím sa robiť maximum preto, aby som všetky tieto hrozby eliminoval. Ale akokoľvek sa budete v horách snažiť, nevyhnete sa tomu.

V roku 2010 som takto stratil veľmi dobrého priateľa. Stáli sme pod ľadovou stenou, ktorá sa utrhla a oboch nás strhla. Ja som prežil, on bohužiaľ nie. 

Verím, že so Szilárdom robíme maximum preto, aby sme prostredníctvom tvrdého a poctivého tréningu maximalizovali naše šance na úspech a vyhli sa riziku ako sa len dá.

V roku 2021 plánujete dobyť vrchol Everestu bez pomoci prídavného kyslíka, čo je však niečo, o čo ste sa už v minulosti niekoľkokrát pokúsili. Aké sú teda vaše očakávania? Ako ťažké je otočiť sa pod vrcholom, keď je človek k cieľu tak blízko?

Áno, po tohtoročnej expedícii v Makalu sa chceme budúci rok pokúsiť zdolať Everest bez pomoci prídavného kyslíka, čo sa doposiaľ nikomu z Maďarska nepodarilo. Sám som to skúšal niekoľkokrát, v roku 2014 som dosiahol nadmorskú výšku 8700 m.n.m., kde som sa musel otočiť.

Ukázalo mi to dve veci – že je to naozaj obrovská výzva, na hranici mojich schopností. No zároveň mi to ukázalo, že je to pre mňa pravdepodobne možné. Nie ľahké, ale možné. Veľmi sa teda teším, no priznávam, že trochu sa aj bojím, či som toho naozaj schopný.

A či je ťažké otočiť sa pod vrcholom? Áno, je (úsmev). Hovorím o sebe, že sa riadim podľa svojich princípov a že keď je potrebné sa otočiť, tak sa jednoducho otočím, no pravdou je, že to naozaj nie je také jednoduché.

Na horách je to zložité. Pokiaľ idete bez kyslíka, je občas ťažké sa motivovať. Vaše telo prosí o kyslík a snaží sa vás zastaviť, tak len idete krok po kroku. No potom príde určitá hranica, kde sa všetko zmení. Kde vás začne vrchol hory priťahovať ako magnet. A práve za touto hranicou je naozaj ťažké sa otočiť, je to veľmi komplikovaná mentálna hra.

No aj toto je niečo, na čo sa chceme tento rok spolu so Szillárdom naozaj pripraviť.

Ak má niekto sen dobývať raz himalájske štíty ako vy, kde by mal začať?

Myslím, že je veľmi dôležité snívať a bol som tínedžer, keď som ja osobne začal snívať o tom, že raz budem zdolávať himalájske vrcholy. Dôležitá je určite komunita, takže dobrým začiatkom je pridať sa k nejakému horolezeckému klubu a absolvovať horolezecké kurzy. Užiť si hory, ktoré máte k dispozícii, ako napr. vaše Vysoké Tatry a ísť krok po kroku.

Je dôležité vedieť, kam sa chcete dostať, no netreba zabúdať na to, že k tomu vedie nejaká cesta.