truck icon Doprava zadarmo pri objednávke nad 200,00 €.

envelope icon Zákaznícka linka +421 905 204 048, Po - Pia: 10:00 - 17:00

Logo Zajo Menu
 

Chata pod Chlebom cez Mojžišove pramene

Vytvorené: Kategória: Zajo na horách Autor: Mária Fúčelová

Ráno sa začalo ako obvykle prebudením sa.

Po dlhej príprave už moje kroky viedli na autobus, kroky to boli skôr bežecké pretože som sa ráno nejako zabudla pri riešení iných dôležitých vecí a nevedela som koľko je hodín a či už nemeškám. Čakala som na zastávke asi 15 minút a už som si myslela že mi ten autobus ušiel, no nakoniec predsa dorazil a tak som sa nadýchla a vydýchla a už som si aj kupovala lístok. Ľudia v autobuse na mňa pozerali nemilo keďže som bola športovo oblečená a na prvý pohľad bolo vidieť, že nejdem do práce tak ako oni.

Vystúpila som na odbočke k Šútovskému vodopádu a začala som sa rýchlim krokom presúvať k svojmu dnešnému cieľu. Bola som rada, že idem sama lebo som mohla zvoliť tempo a proste sa ho držať. Tešila som že dám opäť zabrať môjmu srdcu, nohám aj pľúcam. Prišla som na chatu Vodopád a skontrolovala som banery. Bolo ešte skoro ráno tak tam nikoho nebolo iba chatárova mamina sa so mnou dala do reči. Keď sa odhalilo kto som a čo tam robím zanechala som im na chate dve šatky pre vlastnú potrebu a cupitala som k vodopádu.

Dolina je stále zničená s búrok ktoré ju zasiahli a tak som preskakovala kamene a rozmýšľala ako asi vyzerá cesta na Mojžišové pramene. O chvíľu som bola na odbočke na Mojžišove a čítala som ako dlho sú písané. Hodina tridsať. Tak to hádam nie, dám to za polovicu. Povedala som si a s vlastným presvedčením začala rezkým tempom stúpať. Neviem či a ako som bola červená ale moje pľúca sa využili tak ako už pár týždňov nie. Vyšla som nad vodopád a kráčala som dolinkou ktorá sa premenila na skalnú morénu že som mala problém správne odbočiť na cestu, ktorú som si kedysi pamätala. Dolina bola taká zničená, že som si uvedomila že dnes tu asi nikoho nestretnem. No opak bol pravdou stretla som dvojicu mladých turistov, ktorý cielili na Poludňový grúň. Dala som im šatky trošku pokecala a išlo sa ďalej.

No zrazu mi akosi začala dochádzať sila v nohách. To je tým že som posledný týždeň iba liezla a moje nohy boli v takom polokľudovom režime pomyslela som si. Za lezenie som bola rada tak som to neriešila a proste spomalila k čomu mi pomohla aj prázdna nádržka s vodou. Veľa som hecovala a tak som vodu vypila extrémne rýchlo. No už som bola na Mojžišových prameňoch takže som dotankovala a pomalším tempom šla pod Kopiská. Cítila som že som asi jemne prešvihla a začínajú sa mi míňať zásoby energie v svaloch a organizmus mi začne spaľovať svalstvo ak nespomalím. Takže som zvoľnila pre záchranu svojej ťažko nadobudnutej muskulatúry a užívala som si cestu a predychávala laktát so svalov.

Pod hrebeňom to bolo po rovinke tak som si to pobehla a stretla som dvoch ujov ktorý mierili tak odkiaľ som ja vyšla a teda do Šútova. Dala som im šatky a pobehla na chatu. Tam ma milo privítali a už som aj vyťahovala šatky a rozdávala. Zobrala si aj chatárka takže som bola rada že aj oni môžu byť takýmto spôsobom odmenený za prácu ktorú vykonávajú. Dala som si najlepšiu praženicu na raňajky aby som doplnila bielkoviny a vitamíny a po krátkej pauze a po rozdávaní šatiek som sa rozlúčila a behom začala zostupovať smer Zajacová, kde ma mal čakať odvoz až domov.

No čo viac si priať. Keď po celom upachtenom výlete nemusíte smrdieť cudzím ľudom v autobuse ale vaše nabehané kilometre pocítia len vaši najbližší. A tak som si to zhopkala a celá elánu a plná energie som sa vrátila domov. No to som ešte nevedela, že ma čaká až do večera lúpanie orechov. :)

Galéria

Zákaznícka linka +421 905 204 048