Blog

Ubolenú predstavivosť tešila tá čierna bytosť,

Správala sa veľmi vážne, dôstojne a honosne.

Vravím: „Hoci rozčuchraný, no ste bez bázne a hany,

pochmúrny a starodávny ako v tajuplnom sne.

Prezraďte mi, veličenstvo, ako vaše meno znie!“

Havran kráka: „Veru nie.“

Hrebeň Malej Fatry je podľa mňa jednou z najkrajších peších túr, ak nie práve najkrajšou na území Slovenska. Práve tento poznatok z doterajších skúseností nazbieraných počas túr u nás aj v zahraničí ma inšpiroval k tomu, aby som tento zážitok prežil opäť spolu s mojim kamarátom Ľubošom, naturalizovaným Bratislavčanom, ktorý však nezabúda na svoje východné korene. O príbehu, ako som stretol Buba by sa dala napísať kniha alebo aspoň brožúra „ako spoznať Bardejovčana v solúnskej IKEE“, a pravdepodobne sa niektorom z miest útržkovito k tomuto fatálnemu momentu vrátim. 

Nestáva sa často, aby som dokázal prehovoriť frajerku na stanovanie pod kopcami, ale zázraky sú z času na čas súčasťou našich životov. Tak sme sa predsa po niekoľkých rokoch dostali spolu na túru, pri ktorej by sme večer neutekali domov alebo nespali pod strechou.

Avšak aj tento plán so stanovaním bol núdzovým riešením, a ako to býva, netreba núdzové riešenia hneď zavrhovať, môžu sa z nich vykľuť tie najvhodnejšie.

V tejto časti som sa rozhodol priblížiť vlastné skúsenosti s bundou Reykjavik Jkt od Zaja a tak snáď ponúknuť návod pre tých, ktorí vyberajú outdoorovú bundu.

Tak ako sme už avizovali v poslednom príspevku, po Malej Fatre prišla na rad jej „väčšia“ sestra, Veľká Fatra. Vyrazili sme ako štyria mušketieri, respektíve traja a jedna kontesa :), z Hlohovca o 6 hodine ráno. Do Blatnice, odkiaľ sme štartovali našu túru, sme dorazili asi po 9-tej. Prezuli sme sa, nasadili šatky a naša tour mohla začať.

Ráno sa začalo ako obvykle prebudením sa.